Zámocká vináreň s priľahlým  výstavným priestorom

Priestory  Zámockej vinárne a výstavný priestor sa nachádzajú v pôvodnej hospodárskej budove Holíčskeho zámku, ktorá slúžila pre služobníctvo. Využitie priestoru je takmer 4000 m2 a možnosť jeho využitia je rôznorodá od výstav, seminárov, konferencií až po spoločenské aktivity. V novozrekonštruovaných priestoroch sa už konali Slávnostné mestské zastupiteľstvá, Výstava Cechy a remeslá na Holíčskom panstve, Medzinárodná knferencia venovaná 275. výročiu od korunovácie Márie Terézie za uhorskú kráľovnú.  Zámocká vináreň má k dispozícii 50 miest na sedenie a je vhodná na spoločenské akcie.    www.holic.sk

 

 

Kultúrno – osvetové centrum Zámok Holíč / Tabačiareň /

Pôvodne protiturecké fortifikačné  opevnenie, ktoré  stratilo v období 18. storočia svoju obrannú funkciu a  v jeho tesnej blízkosti boli vybudované dve hospodárske budovy. Kvôli svojej primárnej funkcii sú nazývané Koniareň a Tabačiareň. Budova Tabačiarne spoločne s budovou Koniarne tvoria vstupnú kulisu areálu barokového kaštieľa v Holíči. Svojimi dlhšími krídlami boli osadené na hrany kurtín bastiónovej pevnosti. Kratšie krídla sú vsadené do hmôt juhovýchodného a severovýchodného bastiónu, ktoré čiastočne narúšajú. Vstupný priestor za hlavnou bránou z oboch strán lemujú kamenné piliere. Piliere vytvárajú jednoduché portiky a zároveň nesú vysunuté krovové konštrukcie. Koniareň a Tabačiareň mali pôvodne identickú výšku a vytvárali symetrické pohľadové predpolie architektúre hlavnej budovy zámku. Dispozičné riešenie Tabačiarne korešpondovalo s jej industriálnym využitím. V budove sa sušil a následne spracovával tabak. Nie je nám známa ani doba výstavby objektu ani autor projektu. Avšak muselo to byť po roku 1736, kedy panstvo kupuje cisár František Štefan Lotrinský. Objekt má pôdorys v tvare písmena „L“. Širšia časť hlavného krídla slúžila pre dve výrobné haly, ktoré boli zapustené do terénu, aby sa docielila rovnaká výška oboch protiľahlých budov. V podzemných priestoroch sa nachádzali sklady. Okrem skladov bola v podzemnej časti malá štvorcová miestnosť vyhradená pravdepodobne pre potreby vedúceho majstra. Rozšírenie pestovania tabaku na Holíčskom panstve je spojené s výrobou fajok, ktoré manufaktúra vyrábala v podobe zvieracích hláv a ktoré sa podľa miesta pôvodu nazývali „Holíčanky“. Kultúrno-osvetové centrum Holíč vzišlo z myšlienky revitalizácie objektu Tabačiareň v areáli Holíčskeho zámku.  Rekonštrukcia objektu bola financovaná z prostriedkov EÚ, z Regionálneho operačného programu, Prioritná os 3 Posilnenie potenciálu regiónov a infraštruktúry cestovného ruchu. Projekt nesie názov: Rekonštrukciou NKP podporujeme rozvoj kultúrno-poznávacieho CR v regióne: Objekt č.2 Tabačiareň Zámok Holíč. Mesto Holíč tak urobilo ďalší krok v realizácii svojho zámeru na postupnú obnovu národnej kultúrnej pamiatky, Holíčskeho zámku. Pôvodný objekt slúžil od 18. storočia až do polovice 20. storočia na sušenie dopestovaného tabaku, dlhé roky potom chátral. Historická budova slúži ako kultúrno-osvetové a kongresové centrum od marca 2016. Kapacita hlavnej sály Tabačiarne je zhruba 300 ľudí, v objekte vznikli aj ďalšie priestory ako malá sála,  či galéria.Tabačiareň je súčasťou rozsiahleho areálu Holičského zámku. Po nevhodných rekonštrukciách v minulosti  bol objekt v havarijnom stave. Podzemné konštrukcie boli narušené, objekt bol zavlhnutý, podlahy boli rozkopané.Mesto Holíč v roku 2015 začalo s komplexnou rekonštrukciou objektu. V súčasnosti po úspešnom ukončení rekonštrukcie bude objekt Tabačiarne  slúžiť ako multifunkčné kultúrno-osvetové centrum. Vznikne celý  rad nových kultúrno-osvetových služieb: výmenné zahraničné výstavy, vernisáže, umelecké sympóziá, folklórne vystúpenia, galéria a tvorivé dielne pre umelecké súbory a jednotlivcov, priestory pre záujmovo-umeleckú činnosť a amatérske aktivity.

 

BYLINKOVÁ ZÁHRADA

Bylinková záhrada v areáli Holíčskeho zámku bola prvý krát otvorená na jar v roku 2016, teda po jej realizácii na podzim 2015. Na jar rozkvitla prvými jarnými kvetmi a to okrasným cesnakom – Cesnakom Perzkým. V bylinkovej záhrade je možné nájsť asi 30 druhov rôznych liečivých bylín, ale aj stromčekové ríbezle či angrešty.  Za Bylinkovou záhradou je vysadených 81 ovocných stromčekov – slivky, hrušne, jablone, čerešne a 666 okrasných hrabov, ktoré tvoria prirodzený živý plot okolo Bylinkovej záhrady.  Priestor za Bylinkovou záhradou je vysadený lúčnym trávovým osivom. Na jar a v lete vytvorí  lúku s pestrofarebnými  lúčnymi kvetmi.  Bylinky sú označené malými tabuľkami s opisom liečivky a jej využitia na liečivé účely alebo v kuchyni. Bylinková záhrada je otvorená pre širokú verejnosť počas letnej turistickej sezóny okrem pondelka denne  v sprievode sprievodcu.

 

Zámok v Holíči

Zámok vznikol na strategicky významnom mieste moravsko-uhorského pohraničia ako hraničná pevnosť, ktorá tu stála asi už v 11. storočí ako drevený vodný nížinný hrad. V roku 1241 začali Arpádovci stavať nový kamenný hrad. Približne v roku 1315, keď bol jeho majiteľom Matúš Čák Trenčiansky, tu bol vybudovaný jednopodlažný gotický palác. Na panstve Holíč sa vystriedali mnohí významní panovníci , jedným z nich bol aj Žigmund Luxemburský, ktorý doživotne daroval Holíč Stiborovi zo Stiboríc. Tristo rokov vládnu na zámku Czoborovci , posledným z nich bol Jozef Czobor, ktorý Holíč spolu s dlhmi /viedol márnivý spôsob života/prenechal v roku 1736 Františkovi Štefanovi Lotrinskému, manželovi rakúskej panovníčky Márie Terézie a nemeckému cisárovi. Za vlády F.Š.Lotrinského sa vybudovala celá nová baroková časť mesta so širokou ústrednou ulicou, ktorá tvorila reprezentačný prístup k zámku. Neskorobarokový vzhľad Holíčskeho zámku je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo cisárskej rodiny Habsburgovcov. Trojpodlažná budova je riešená do tvaru písmena U. Prestavba na trojkrídlový barokový zámok bola vykonávaná pod vedením popredných rakúskych architektov a umelcov F.A. Hildebranta, J.B. Chamanta a J.N. Jadota, ktorí premenili pevnostný areál na veľkolepý park. Okolo zámku sa rozprestierajú po obvode vonkajšieho obranného systému hospodárske budovy. Podzemný systém hradných chodieb bol vybudovaný v 14. storočí. Radiálne sa rozbiehajú na všetky strany a dnes prepájajú už len zámok s hospodárskymi budovami. Časť chodieb je sprístupnená verejnosti. Svojou majestátnosťou zaujme priestranné schodisko. Na prvom poschodí sa nachádza zámocká kaplnka zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, kde je mramorový oltár a zachovaná časť výzdoby na stenách. Najreprezentatívnejšou miestnosťou zámku je tzv. Čínska sála , ktorej steny zdobili kožené tapety, s maľovanými výjavmi - chinoisseriami, opakujúcimi sa tiež v desiatkach malieb na drevenom soklovom páse a v kazetách dverných výplní. Na tapetách sa uplatnil štýl čínskeho výtvarného umenia, aktuálny od 15. do 18. storočia. Tapety sú v súčasnosti zakonzervované a nachystané na zásah reštaurátorov. Drevená podlaha je takisto pôvodná, dva mramorové kozuby so zrkadlovou nadstavbou, ktorú tvoria benátske zrkadlá v pozlátených rámoch sú tiež pôvodné. Zachované sú aj neskoro klasicistické majolikové kachle, bielo glazované, valcovitého tvaru s kruhovým nadstavcom ako aj tri benátske lustre z 19. storočia. V roku 1799 mal zámok až takmer 100 miestností. Z interiéru zámku sú dnes využívané len priestory Mestského múzea a galérie, ktoré sú zrekonštruované a sprístupnené širokej verejnosti. Zrekonštruovaná je i jedna z hospodárskych budov tzv. depozit, kde vznikli krásne priestory Zámockej vinárne. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia ďalšej z hospodárskych budov tzv. „Tabačiarne“, ktorá bude slúžiť na spoločensko – kultúrne účely. Monumentalita objektu, jeho veľkorysá architektonická koncepcia a historické danosti boli v roku 1970 príčinou vyhlásenia Holíčskeho zámku Národnou kultúrnou pamiatkou.

Dobové fotografie Zámku v Holíči

Zámok v Holíči v súčasnosti

Mestské múzeum a galéria v Holíči

Múzeum v Holíči bolo otvorené v roku 1992 ako vysunutá expozícia Záhorského múzea v Skalici, ktorá vystavovala zbierku keramiky. V roku 2005, kedy si mesto Holíč pripomenulo 800 rokov od prvej písomnej zmienky o Holíči, vtedajšom Wyware, prešlo múzeum zásadnou premenou. Múzeum sa nachádza v zrekonštruovanej časti Holíčskeho zámku, ktorý je najnavštevovanejšou historickou pamiatkou mesta. V jednej časti múzea sa nachádzajú v presnej mierke vyrobené makety historických objektov mesta, ktorých autorom je Jozef Kuruc. Je tak možné vidieť zámok a jeho vtedajší areál, pohyblivý model dreveného veterného mlyna vyrobeného na nemecký spôsob tak, aby sa mohol celý otáčať a využívať každý smer vetra, historickú budovu mestského úradu, kostoly, kaplnky, budovu sýpky, železničnú stanicu a ďalšie objekty. Do expozície cechov a remesiel daroval rozsiahlu zbierku poľnohospodárskeho náradia, postrojov na kone, vybavenie svojho pôvodného mäsiarskeho obchodu a mnoho iných historicky cenných vecí Jaroslav Prilučík, ktorý bol mäsiarsky majster (zomrel v roku 2008 ako 94.ročný). Celým múzeom nás sprevádzajú obrazy, ktoré do múzea daroval holíčsky neprofesionálny maliar Otto Kroupa. Na svojich obrazoch zachytáva najstaršie časti mesta – Betlehém, Chalupy, kaplnku sv. Floriána, Loretánsku kaplnku, kostoly, židovskú synagógu, Veterný mlyn a zámok, letné sídlo rodiny Habsburgovcov. Dominantou poslednej časti múzea je zbierka holíčskej keramiky – fajansy, známej v tom čase po celej Európe. Vyrábala sa v jednej z historických manufaktúrnych budov, ktoré dal v roku 1755 postaviť František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie. Je to dvojpodlažná barokovo-klasicistická stavba v centrálnej časti mesta. Manufaktúra mala okolo 80 zamestnancov, ktorí pracovali na jednotlivých pracoviskách ako napr.: pri príprave hliny, v laboratóriách, vo výrobniach mufiel, pri peciach, v maliarskych dielňach, skladoch, predajniach a kanceláriách. V budove boli aj byty pre zamestnancov. Dôležitou súčasťou múzea sú kópie rytín z roku 1801 od majstra Leopolda Schmalhofera, na ktorých je vyobrazený Holíč a Holíčsky zámok.